Spoznávali sme život Klátovského ramena

20. septembra sme spolu so Základno školou v Ohradách spoznávali život Klátovského ramena. V preklade do maďarčiny pomáhalo naše občianske združenie

Počas spoločného dobrodružstva sme spoznávali tieto živočíchy:

1. Kunka červenobruchá – Vöröshasú unka

*Ako rozpoznať Kunku červenobruchú?

Je charakteristická svojím výstražne sfarbeným bruškom. Na čiernom podklade sú výrazné červeno-oranžové škvrny. V prípade ohrozenia sa Kunka prehne, (zakloní hlavu a nastaví dlane aj chodidlá smerom dohora, takže to vyzerá akoby mala žlté (resp. červené) oči aj vpredu aj vzadu, alebo sa) rýchlo otočí na chrbát, aby výstražným sfarbením odstrašila nepriateľa.

*Čím sa živý Kunka červenobruchá?

Kunky sú významnými konzumentmi komárov, ktoré v letnom období tvoria hlavnú zložku ich potravy.

*Aký je rozdiel medzi samčekom a samičkou?

Len samčeky si kunkaním vytyčujú aj svoj revír v jazierkach. (Pred húkaním si samce naplnia pľúca vzduchom („nahltajú sa vzduchu“) a potom plávajú na hladine ako balóny s roztiahnutými nohami a nechajú vzduch prúdiť medzi pľúcami a nafúknutým zvukovým rezonátorom na hrdielku. Ústny a nosné otvory majú počas kunkania uzatvorené. Zvuk vzniká, i keď to znie divne, pri prúdení vzduchu cez hlasivky v hrtane späť do pľúc, čiže vlastne pri vdychu. Pri sledovaní živočíchov môže pozorovateľ uvidieť vlnenie, ktoré sa šíri od kunkajúceho samca. V močiari s bujnou vodnou vegetáciou je toto vlnenie tlmené rastlinami, ktoré takto zmenšujú veľkosť revíru samca.) V priemere je veľkosť revíru jedného samca okolo 2 až 3 m.

*Prečo je Kunka ohrozená?

Kedže Kunky ziju v naplaveninach vytvorených pomaly tečucim tokom (alúvium), sú ohrozene úpravou tokov a mokradí a likvidáciou ich biotopov , ako aj poľnohospodárskou činnosťou človeka,

Zaujimavosti: Od októbra do apríla hibernuje v blate, alebo mimo vodné prostredie pod kameňmi, v koreňoch. Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 €

2. Klínovka žltonohá – Sárgás szitakötő

*Aký je rozdiel medzi klínovkami a vážkami?

Vážka ma spojene oči v prednej časti hlavy, klínovka ich ma oddelene

*Ako je sfarbená Klínovka žltonohá?

Výrazne žltočierne sfarbenie.

*Aký je rozdiel medzi samčekom a samičkou Klínovky žltonohej?

Očí samčeka sú zelené , oči samičky do zelenomodra. Samčekovia lietajú nad hladinou v blizkosti brehu. Samice žijú skrytým zpôsobom života, zdržujú sa hlavne v trave, vo väčšej vzdialenosti od vody.

*Prečo je Klínovka ohrozená?

Ohrozená znečistením vody, reguláciami tokov, vyrubovaním a kosením brehových porastov a likvidáciou biotopu - obýva hlavne veľké, hlbšie, pomaly tečuce nížinné rieky s pieskovým až bahnitým dnom.

3.Rybárik riečny - Jégmadár

*Ako rozpoznať samčeka od samičky?

Podľa spodnej časti zobáku. Zatiaľ čo samček ju má sfarbenú na čierno, u samičky nájdeme na rovnakom mieste farbu červenú.

Rybárik sa dožíva 7-15 rokov.

*Čim sa živý v podstatnej miere Rybárik?

Rybáriky sa živia hlavne rybkami. Tie môžu dosahovať veľkosť až 12 centimetrov, samotný dospelý rybárik ma pritom okolo 16-17 centimetrov. Okrem rýb lovia rybáriky aj obojživelníky, hmyz a kôrovce, avšak podstatne zriedkavejšie.

*Ako loví Rybárik?

Pri love sa rybárik strmhlav spustí do vody a ponorí sa niekoľko centimetrov až desiatok centimetrov pod hladinu, kde chytá korisť do zobáku. Ak je lov úspešný, z vody vytiahne často ešte živú rybu. (Tú následne usmrtí údermi o konár, na ktorom pristane po love. Aby predišiel problémom pri prechode potravy tráviacim traktom, prehĺta rybku vždy hlavou dopredu - aby sa nezachytávala žiabrami.)

*Aké prostredie potrebuje Rybárik k životu?

Rybáriky potrebujú na prežitie stojace alebo tečúce vody s čistou vodou, aby videli na svoju korisť. Dôležitý je tiež dostatok rýb. Vyskytuje sa preto najčastejšie pri riekach a potokoch, ale aj pri jazerách, rybníkoch alebo v mokradiach. V zime rybárik neodlieta, ale keď zamrzne vodná hladina nad jeho loviskami, je nútený presúvať sa k rýchlejšie tečúcim tokom, alebo väčším riekam. Tam hladina zamŕza neskôr alebo vôbec, čo umožňuje rybárikovi naďalej sa pri love ponárať za korisťou. Dlhotrvajúce silné mrazy sú pre rybáriky najkritickejšie obdobie a často sa stane, že zimu neprežijú.

*Ako hniezdi Rybárik?

Stavajú si hniezdnu noru na konci dlhej chodbičky vykopanej do zvislej hlinenej steny v blízkosti vody. Zo začiatku kopú noru nohami, neskôr, keď už sa dostanú hlbšie, používajú zobák. Ak zbadáme rybárika s koncom zobáka zašpineným od hliny, je to jasným dôkazom, že si niekde v okolí kope hniezdnu noru. Samička znesie do pripravenej komôrky vykopanej v zemi 5-7 vajíčok, na ktorých striedavo sedia obaja rodičia. Po približne 20 dňoch sa liahnu mláďatá, ktoré sú rodičmi intenzívne kŕmené, aby rýchlo rástli a získali potrebnú energiu. Mláďatá vylietávajú z hniezda 23-27 dní po vyliahnutí. Aby prekonali svoj samotársky spôsob života, potrebujú si samček so samičkou pred hniezdením vytvoriť puto. Samček preto nosí samičke ulovenú potravu, čím si získava jej priazeň a zároveň dokazuje svoje lovecké schopnosti, ktoré bude potrebovať neskôr pri kŕmení mladých.

*Prečo je Rybárik ohrozený?

Rybáriky slúžia ako bioindikátor čistej vody - pokiaľ by bola znečistená a neprežili by v nej ryby, nevedel by prežiť ani rybárik. Veľkým ohrozením sú preto úniky rôznych chemických alebo organických látok do vody. Ďalším negatívnym vplyvom je regulácia riek, kedy sú často odstránené kolmé brehy vhodné na hniezdenie. V takto upravených úsekoch nedokáže rybárik vyvádzať mladé.

4. Volavka popolavá - Szürke gém

*Čím sa živí Volavka?

Potrava volavky popolavej sa skladá hlavne z malých a chorých alebo mŕtvych rýb , (ale aj žiab, jašteríc, hadov, hrabošov, mäkkýšov a hmyzu). Živé ryby loví charakteristickým spôsobom. Celé minúty stojí nehybne, alebo sa pomaly brodi v plytkej vode, svoj štíhly krk má esovito pritiahnutý k telu. Pokiaľ sa k nej priblíži rybka, vystrelí krk ako oceľovú pružinu a rybu prebodne zobákom.

*Ako hniezdi Volavka?

Volavky popolavé hniezdia v kolóniách. Hniezda, sú veľké a postavené z hrubých konárov, vysoko v korunách stromov. Tie na jar začína opravovať samec, ktorý priletí na hniezdisko skôr. Na konci apríla a začiatkom mája už celá kolónia volaviek sedia na zelenomodrých vajciach, ktorých býva okolo 4 až 6. Na sedení sa obaja partneri striedajú. Holé mláďatá sa vyliahnu zhruba po 23 dňoch.

Zvláštnosť -Na nepriateľa, ktorý ich vyruší, reagujú vtáčatá tak, že vyvrhnú okamžite zo svojho žalúdka všetku potravu a vystrieknu riedky trus. Toto chovanie používajú vtáčatá preto, aby boli ľahšie a mohli ľahšie uniknúť. Preto sa môže stať, že keď niekto vystraší kolóniu volaviek hlasným zvukom, padá na neho doslova dážď vyvrhnutých rýb.

*Kedy dospieva Volavka?

Dospelosť začína obvykle v 2 rokoch. Sú zaznamenané prípady, keď roční jedinci vysedeli svoje mladé, ale pre kŕmenie, ktoré svojim mláďatám nosili, si prilietali do hniezd svojich rodičov. Ti už mali svoje vlastné potomstvo, takže kŕmili v podstate dve generácie.

*Prečo je Volavka ohrozená?

Nevyhnutnou súčasťou jej reprodukčného biotopu sú pokojné lesy, kde si v korunách veľkých stromov stavia hniezdo. Počas hniezdenia je volavka popolavá, tak, ako aj iné druhy volaviek, veľmi citlivá na hluk.

5.Potápnik dvojčiarový – Széles tavicsíkbogár

*Ako sa dá rozlíšiť Samička od samčeka?

Predné chodidlá samčekov sú rozšírené do okrúhlych diskov. Na ich spodnej strane je množstvo okrúhlych prísaviek slúžiacich na prichytenie samičky počas párenia

*Kde trávi väčšinu života Potápnik?

Chrobáky aj larvy trávia väčšinu života pod vodou. Vajíčka kladie začiatkom leta do stoniek vodných rastlín, vývoj larvy potom prebieha po zbytok vegetačnej sezóny. Pre úspešné prežitie vyžaduje potápnik dvojčiarový hlbšie nádrže a jazerá dostatočne zarastené vodnou vegetáciou.

*Prečo je Potápnik ohrozený?