Takto písal Zoltán Csibrányi v National Geographic Maďarsko o Klátovskom ramene
Takto sa snažia zachrániť jedno z ramien Malého Dunaja na Žitnom ostrove
Záchranu niekdajšieho krištáľovo čistého Klátovského ramena (Tőkési-ág) na Žitnom ostrove zastrešoval prírodovedný projekt v hodnote takmer 900-tisíc eur.
Je náročnou úlohou zvrátiť zhoršovanie stavu akéhokoľvek prírodného územia spôsobené človekom, dať novú šancu flóre a faune dotknutého regiónu, prípadne revitalizovať, dôstojne spravovať a opäť oživiť vodný tok. Takéto niečo nejde zo dňa na deň, a inak tomu nie je ani v prípade jedného z prírodných pokladov južného Slovenska – ramena Malého Dunaja, Klátovského ramena.
V období pred nežnou revolúciou bolo toto miesto čarovným. Čistá voda poskytovala pokojný domov množstvu zvierat a rastlín: na jej dne sa dali spočítať kamene. Ako dieťa som sa naučil plávať na úseku pri Hornom Mýte, dnes však návštevníka na viacerých miestach víta kal spôsobený zaneseným dnom a miestami aj nepríjemný zápach.
Klátovksé rameno je už takmer sto rokov napájané vodou jemne vyvierajúcou z podzemia, takzvanými prameňmi (buzgármi). Čistý prítok prichádzajúci z podzemnej vody, ktorá však klesá čoraz hlbšie aj v dôsledku výstavby gabčíkovskej vodnej elektrárne, však už cez vytvorenú vrstvu bahna dokáže preniknúť len ťažko.
Takto by chceli zachrániť Klátovské rameno
Medzi tými, ktorí chcú ochranu prírody realizovať drastickými krokmi, sú aj takí, podľa ktorých by sa prirodzené povrchové vodné toky na Žitnom ostrove mali nechať ísť vlastnou cestou. Akoby zabúdali na to, že rozsiahle lužné lesy okolia sú už minulosťou: močiare vysušili, mnohé územia zavreli a premenili na ornú pôdu. Obraz rieky sa vždy mení, to je prirodzené. Podľa mnohých miestnych obyvateľov však ochrana prírody sa nerovná tomu, že sa rieky vôbec nedotkneme.
Pri Klátovskom ramene je pritom presne táto situácia už celé desaťročia: kvôli najvyššiemu, 5. stupňu ochrany národnej prírodnej rezervácie sa koryto nebagruje, nevysekáva sa vodné rastlinstvo a trstina, a dokonca sa neodstraňujú ani obrovské stromy spadnuté do vody. Toto všetko taktiež významne prispelo k spomaleniu vody a zaneseniu koryta bahnom.
Pred pár rokmi podalo občianske združenie Zelené dedičstvo - Zöld örökség v spolupráci so Slovenským vodohospodárskym podnikom, Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre a Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave žiadosť o grant z Nórskych fondov, z ktorých získalo podporu takmer 900-tisíc eur. Po vyšetreniach odborníkov a vyhodnotení štúdií vplyvov sa mohli začať práce.
Cieľom projektu je obnova mokrade v Národnej prírodnej rezervácii Tókezské rameno, ako aj obnova a posilnenie adaptačnej schopnosti zhoršených mokradných ekosystémov na zmenu klímy. Okrem toho sa usiluje o to, aby tieto ekosystémy dlhodobo zabezpečovali dôležité environmentálne a spoločenské prínosy, čím sa zmiernia negatívne dopady zmeny klímy na životné prostredie a kvalitu života obyvateľstva.
Ozývajú sa však aj kritické hlasy
Isté je, že v pamäti obyvateľov okolia stále žije obraz spred niekoľkých desaťročí: iná fauna a flora, čistejšia voda, rýchlejší prúd a menej bahna.
Slovenský vodohospodársky podnik chce prostredníctvom umelých ostrovov a štrkových lavíc dosiahnuť, aby bol prúd vody dostatočný na uvoľnenie vrstvy bahna pokrývajúcej koryto. Podstatou vedeckého zámeru je, že ak sa na úseku Klátovského ramena prechádzajúcom cez Trhovú Hradskú v blízkosti mosta zúži prierez koryta, voda sa zrýchli a silnejší prúd ľahšie odplaví usadené bahno. Pri takomto modeli však – aj keď ho starostlivo prispôsobili danému terénu – vždy zostáva určitá neistota.
Koniec Klátovského ramena sa nachádza dobrých 6 kilometrov od Trhovej Hradskej, pri Topoľníkoch, kde sa vlieva do Malého Dunaja. Tento úsek je najširší a zároveň najpomalší. Pri Trhovej Hradiskej prebehli okázalé práce, no dnes ešte nie je známe, do akej miery to dlhodobo ovplyvní horné úseky, obzvlášť preto, že za tým v súčasnosti nie je významnejšia vodná hmota a spád. Naozaj to odstráni usadzovanie bahna, alebo ho to iba presunie?
V niektorých miestnych obyvateľoch vyvstala aj otázka: či ťažké mechanizmy nespôsobili trvalé škody na štruktúre brehov a v koryte rieky? Faktom však je, že do vody pri Trhovej Hradiskej sa dostalo veľké množstvo štrku.
Časť miestnych a cezpoľných obyvateľov s radosťou privítala, že sa konečne začali nejaké práce na záchranu Klátovského ramena. Mnohí však vyjadrili nespokojnosť: podľa nich je chybným rozhodnutím venovať takúto sumu na vhŕznutie niekoľkých nákladných áut štrku do vody. Oni by sa radšej vrátili k osvedčeným riešeniam z minulosti: k pravidelnému čisteniu koryta a občasnému koseniu vodného rastlinstva. Sú si však vedomí aj toho, že súčasný najvyšší stupeň ochrany to neumožňuje – a práve to považujú za obrovskú chybu.
Čas ukáže
Počas našej návštevy sa na úseku Klátovského ramena pri moste v Trhovej Hradiskej už neuskutočňovali práce vypracované na základe vedeckých úvah, v dôsledku ktorých sa krajinná scenéria výrazne zmenila. Kým rieku upravili výrazným mechanickým zásahom, možnosť drobnej ľudskej údržby je práve vylúčená predpismi vyplývajúcimi z najvyššieho stupňa ochrany.
Podľa vedúcich pracovníkov by rieka bez zásahu úplne vyschla, no mnohí miestni a cezpoľní obyvatelia vidia práve v tom chybnú „zelenú“ úvahu, že ju kvôli ochrane nechali úplne nedotknutú. Podľa nich sa rozpad začal sčasti práve pre niekoľko desaťročí trvajúcu absenciu akejkoľvek starostlivosti.
„To, čo teraz vidíme, je ako keď niekto hádže kamene do pomalého malého potoka. Voda zvarí popri nich ďalej, ale celý potok nedostáva nový impulz. Nakoľko je účelné pomáhať rieke v zhoršujúcom sa stave takmer v blízkosti jej konca?“ – hovorí miestny obyvateľ.
Čas ukáže, či umelo vyvolaný nárast prúdu naplní doň vkladané nádeje. Jedno je však isté: tento projekt – či už bude úspešný, alebo nie – môže na desaťročia ovplyvniť svet v okolí vody v Trhovej Hradiskej a jeho okolí.
Pôvodný článok s pôvodnými obrázkami si môžete pozrieť tu:
